Kava vonia novym dnom, kocky cukru sa rozpustia v sen, vtakom chybaju kridla, mesiac usina, v dyme cigariet citim tvoj tien, tvoj tien... Plac dvier klucom
Dzana, Dzana, Dzana, dzej Dzana, Dzana, Dzana, dzej Usta jak postel, vecer si v nich usteliem. Keby chladny vietor zavial, jazykom sa prikryjem. Dzana
Potkol sa o kamen, spadol do blata, lezi a nadava, cesta zasrata. A v tom blate vidi, krasnych chrobakov, ciernych, zltych, modrych, lesklych ako kov.
Duch cloveka z tela sa vyzlieka, len von a von. Uz nikdy viac v tom tele smradlavom. Duch cloveka z tela von uteka, ktosi sa mu zhora smeje. Pod, este
Nahly vybuch rovno pod lebkou, je to zle. Nie je v ziadnej knihe receptov, na to liek. Nie sme blazni iba raneni, padli z hviezd. Krv na vino v srdci
Umele slnko pod stropom svieti, v umelej vaze umele kvety, v umelom svete umelo je ti. Zdal sa ti casto umely, vo vytahu aj v posteli. V nedelu aj v stredu